Ľubomír Turčan
Základné funkcie textového editora
Základné funkcie textového editora
V tomto module sa sústredíme na textový editor – písmo a jeho formátovanie, grafika, formálna úprava textu.
Návody na prácu v MS Word nájdete na týchto odkazoch:
https://support.microsoft.com/sk-sk/office/pridanie-nadpisu-3eb8b917-56dc-4a17-891a-a026b2c790f2
Číslovanie nadpisov: https://www.youtube.com/watch?v=OX78ZVysH5Q
ÚLOHA:
Otvorte si dokument TXT_LVL0 - H01 - Základné funkcie textového editora - cvičenie.docx
V neformátovanom textovom dokumente upravte typ, veľkosť a farbu písma.
Pridajte odrážky a číslovanie odsekov.
Upravte riadkovanie a zarovnanie textu.
Text rozdeľte do dvoch stĺpcov.
UPRAV TEXT
- Typ písma – Times New Roman
- Veľkosť písma – 12
- Farba písma – čierna
Poznámka: vynechaj slová vyznačené červenou a zelenou farbou, aby si vedel/a rozlíšiť nadpisy a zlomy v texte.
- Odseky – na začiatku odsekov pridať zarážky (Upozornenie: oddeliť od seba nadpisy a odseky - nadpisy sú vyznačené farebne, okrem zelenej tá je pre zlomy)
- Zarovnanie na blok a riadkovanie 1,15
- Text rozdelený do dvoch stĺpcov.
Informácia, dezinformácia, hoax a fake news Pojem informácia je možné definovať ako správu dávanú na vedomie osobe, verejnosti prostredníctvom slov, obrazov alebo zvukov. Obsah takejto správy je v podobe poučenia, resp. poznatku o niekom, niečom. Informácia tiež znamená ,,poskytovanie alebo získavanie údajov alebo poznatkov o niekom, niečom s cieľom informovať” (Slovník súčasného slovenského jazyka, 2015, s. 250).
Dezinformácia Dezinformácia je, naopak, ,,nepravdivá, vedome skreslená informácia, ktorej cieľom je ovplyvniť určitú skupinu ľudí, prípadne celú populáciu“ (SSSJ, 2015, s. 240). Problematike manipulácie s informáciami sa budeme venovať v podkapitole 1.7. Popri týchto pojmoch považujeme za dôležité objasniť aj čoraz populárnejšie pojmy objasnené v nasledujúcej podkapitole.
Hoax a fake news Doslovný preklad slovného spojenia fake news je falošná správa, preto sa definície týchto pojmov čiastočne prekrývajú. Elektronická komunikácia určite patrí medzi najvýznamnejšie výdobytky modernej spoločnosti, ale nesie so sebou aj isté negatíva a práve hoax je jedným z nich. Používatelia elektronickej komunikácie prijímajú aj veľké množstvo nechceného obsahu. Slovo hoax pochádza z anglického jazyka a môžeme ho preložiť ako podvod, fámu či falošnú správu. Pôvod tohto slova by sme mohli nájsť v slovnom spojení Hocus Pocus, konkrétne v jeho prvej časti – hocus, čo v slovenskom preklade znamená podvod. Josef Džubák, ktorý sa problematike hoaxov venuje už viac ako 15 rokov, zadefinoval v počítačovej praxi hoax ako poplašnú správu, ktorá vyvoláva strach z neexistujúcich vírusov. Ako hoax môžeme označiť aj takú správu, ktorá obsahuje nepresné alebo skreslené fakty, účelovo upravené informácie či polopravdy a lži (Džubák, 2015). Hoaxy kolujú po internete niekoľko rokov a postupne sú prekladané do rôznych jazykov. Aj keď je ich obsah často absurdný, stále sa nájdu používatelia, ktorí im uveria a šíria ich ďalej. Práve v tom spočíva rozdiel medzi hoaxom a spamom – hoax preposielajú dôveryhodní používatelia, ktorí sú presvedčení o pravdivosti a dôležitosti danej informácie (Gregussová – Drobný, 2013). A to je podľa nás aj dôvod, prečo sú hoaxy také nebezpečné – pôsobia dôveryhodne a ľahko dokážu zmiasť aj skúsených používateľov elektronickej komunikácie. Šírenie poplašných správ však bolo populárne ešte pred vznikom internetu. V minulosti sa takéto informácie šírili najmä ústnou formou. Ako sa zdokonaľovali formy komunikácie, vyvíjalo sa aj propagovanie poplašných správ. Až vznikom e-mailu a jeho rozšírenia medzi široké masy ľudí sa hoaxy rozšírili aj do prostredia internetu (Handl, 2011). Odvtedy sa hoaxy rozširovali takou rýchlosťou, že bolo dokonca nutné založiť databázy, ktoré ich zbierajú. Hoax zapĺňal e-mailové schránky používateľov internetu v takmer rovnakej miere ako spam a postupne sa dostal aj do sféry instant messaging, teda sociálnych sietí, na ktorých je najpopulárnejší aj dnes. So šírením hoaxov súvisí aj téma Agenda Setting- u, ktorej sa budeme venovať v nasledujúcej podkapitole.
Agenda Setting – nastoľovanie agendy v médiách. Niektorí novinári popierajú akýkoľvek vplyv nastoľovania agendy na verejnosť. Tvrdia, že len podávajú informácie o dianí vo svete. Podobne túto situáciu okomentovali aj niektorí kritici tejto myšlienky, ktorí zastávajú názor, že médiá aj verejnosť len reagujú na okolité prostredie aj dianie. Walter Lipmann, americký novinár, mediálny kritik a filozof, prišiel s myšlienkou pseudoprostredia – výhľad na svet, ktorý existuje v našej hlave, výhľad, ktorý je v konfrontácii so skutočnosťou vždy neúplný a často aj nepresný. Vznik tohto prostredia je podnietený práve médiami, ktoré podľa W. Lipmanna figurujú najmä ako most medzi okolitým svetom a obrazmi v našej hlave (McCombs, 2004). Lipmann tvrdí, že aj správanie ľudí je len reakciou na toto pseudoprostredie, nie na prostredie skutočné. Už desiatky rokov sa vedú spoločenskovedné výskumy, ktorých cieľom je zistiť úlohu masových médií pri nastoľovaní agendy. Tie zhromaždili výsledky, ktoré len podčiarkujú dôležitosť a pravdivosť Lippmannovho rozlišovania medzi prostredím a pseudoprostredím. Pravdivosť Lippmannovho tvrdenia môžeme pozorovať aj v našich médiách, najmä v alternatívnych, o ktorých je aj táto práca. Alternatívne médiá vytvárajú pseudoprotredie strachu a nenávisti, parazitujú na negatívnom dianí vo svete a tým si získavajú popularitu. Podľa nášho názoru je toto pseudoprostredie (vytvárané alternatívnymi médiami) veľmi nebezpečné, pretože vyvoláva nedôveru ľudí v štátne inštitúcie či ostatné, tradičné médiá. Správanie ľudí ovplyvnené takýmto pseudoprostredím by podľa nášho názoru mohli vyvolať aj rôzne nepokoje. Prítomnosť pseudoprostredia vytvoreného médiami však neznamená, že všetky informácie, ktoré nám podávajú médiá, sú nepravdivé. Žurnalistika je empirická činnosť založená na overiteľnosti podávaných informácií. Prípady, keď došlo k narušeniu týchto štandardov profesionálnej novinárskej etiky, vyústili do obrovských škandálov európskej aj americkej žurnalistiky ostatných rokov (McCombs, 2004). S nastoľovaním agendy v médiách podľa nášho názoru súvisí aj pojem politický paralelizmus, t.j. ,,stupeň a povaha prepojenia medzi médiami a politickými stranami alebo miera, do akej mediálny systém odráža politické rozdelenie spoločnosti“ (Trampota – Vojtěchovská, 2010, s. 34). Je možné ho skúmať na niekoľkých úrovniach. Daniel Hallin a Paolo Mencini rozlišujú napr. túto podobu politického paralelizmu: politický paralelizmus obsahu médií – súvisí s predstavou, že jednotlivé obsahy médií, teda články, reportáže, komentáre a i., reflektujú politické rozdelenie a majú bližší vzťah k určitej politickej strane či hnutiu. Tento typ sa dá skúmať prostredníctvom agenda settingu jednotlivých médií a toho, ako veľmi je spätá s určitou časťou politického spektra danej krajiny alebo konkrétnymi politickými stranami. Dá sa to však skúmať aj opačne – skúmaním prístupu predstaviteľov politickej strany k jednotlivým médiám.
Náklonnosť médií k politickým hnutiam Medzi skúmanú problematiku patrí aj to, či sú určité médiá otvorenejšie k určitým politickým stranám viac ako k ostatným. Ďalšou z možných metód je aj to, či (ne)dochádza aj k prípadnému prikláňaniu sa médií k istým stranám, resp. hnutiam. Tento prípad môžeme podľa nášho názoru jasne pozorovať v alternatívnych médiách pôsobiacich na území Slovenska – tieto médiá sa výrazne stavajú na stranu určitých politikov. Ako príklad by sme mohli uviesť mesačník Zem a Vek, ktorému sa bližšie budeme venovať v praktickej časti naše práce. Ten publikoval niekoľko rozhovorov s bývalým slovenským premiérom Vladimírom Mečiarom, ktorého mnohí odborníci označujú za kontroverzného. Tento mesačník ho vyhlásil za ,,otca slovenského národa.” Nie je neobvyklé ani to, že sa niekdajšie osobnosti slovenského politického spektra sami podieľajú na obsahu týchto médií – napr. Štefan Harabin, bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti má na internetovom rádiu Slobodný vysielač svoju vlastnú pravidelnú reláciu, ktorá je vnímaná ako kontroverzná. Za výroky Š. Harabina, ktoré v nej zazneli, už padol podnet na prešetrenie. Ako uviedla 18. decembra 2017 Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), vytvorenie tejto etickej komisie schválila Súdna rada SR. Urobili tak na podnet podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (TASR, 2017, online), ktorá podala žiadosť o prešetrenie, keď vo vysielaní nazval Š. Harabin bývalého premiéra SR, Róberta Fica, ,,fašistom“ a predsedníčku najvyššieho súdu ,,chuderou“. (zdroj: MICHALOVÁ, E. 2018. Diplomová práca. Dezinformácie a propaganda v slovenských alternatívnych médiách. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. 74 s.)